Premenopauza je obdobie v \u017eenskej \u017eivotnej d\u013a\u017eke, ktor\u00e9 sa za\u010d\u00edna okolo 45 a\u017e 55 rokov a trv\u00e1 a\u017e do \u00fapln\u00e9ho ukon\u010denia menstrua\u010dn\u00fdch cyklov. Preto\u017ee hormon\u00e1lna rovnov\u00e1ha v tomto obdob\u00ed v\u00fdrazne kles\u00e1, sa u mnoh\u00fdch \u017eien objavuj\u00fa r\u00f4zne fyzick\u00e9 a psychick\u00e9 probl\u00e9my. V Slovenskej republike, kde je demografick\u00e1 situ\u00e1cia zlo\u017eit\u00e1, sa premenopauzaln\u00e9 syndr\u00f3my st\u00e1vaj\u00fa st\u00e1le \u010dast\u0161\u00edm probl\u00e9mom, ktor\u00fd ovplyv\u0148uje aj kvalitu \u017eivota v rodine a na pracovnom mieste.<\/p>\n
Pod\u013ea \u00fadajov Slovenskej zdravotn\u00edckej \u00faradnej statistiky z roku 2022 trpia premenopauzaln\u00fdm syndr\u00f3mom a\u017e 70 % \u017eien v tejto f\u00e1ze \u017eivota. Naj\u010dastej\u0161ie sa objavuj\u00fa tep\u013eav\u00e9 vlnky, ktor\u00e9 sa vyskytuj\u00fa u 60 % \u017eien, n\u00e1sledovan\u00e9 nespokojnos\u0165ou sp\u00e1nku (55 %), zmenou n\u00e1lady (48 %) a zvy\u0161uj\u00facim sa rizikom o\u017eivenia chor\u00f4b, ako je napr\u00edklad artritida alebo kardiovaskul\u00e1rne probl\u00e9my. Preto je kl\u00ed\u010dov\u00e9 nie len rozpoznanie t\u00fdchto symptomov, ale aj ich v\u010dasn\u00e1 prevencia.<\/p>\n
Hlavn\u00fdm d\u00f4vodom premenopauzaln\u00fdch probl\u00e9mov je pokles produkcie horm\u00f3nov, najm\u00e4 estrogenu, ktor\u00fd ovplyv\u0148uje nie len reproduk\u010dn\u00fa funkciu, ale aj metabolizmus, kosti a psychick\u00e9 stavby. Pod\u013ea \u0161t\u00fadie z roku 2021 z \u00dastavu zdravotn\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed SAV sa u \u017eien v premenopauze zvy\u0161uje riziko osteoporozy o 150 %, ke\u010f\u017ee zmen\u0161en\u00fd estrogen zn\u00ed\u017euje absorpciu v\u00e1pnika. \u010eal\u0161\u00edm rizikov\u00fdm faktorm je zvy\u0161uj\u00faca sa koncentr\u00e1cia cholesterolu v krvi, \u010do zvy\u0161uje pravdepodobnos\u0165 vzniku srde\u010dn\u00fdch chor\u00f4b.<\/p>\n
Psychick\u00e9 n\u00e1sledky premenopauzy s\u00fa tie\u017e zna\u010dn\u00e9. Preto\u017ee hormon\u00e1lna nerovnov\u00e1ha ovplyv\u0148uje s\u00e9ria neurotransmiterov, sa u \u017eien \u010dasto objavuj\u00fa depr\u00edvia, \u00fazkos\u0165 alebo zmeny v sexu\u00e1lnej \u017eiados\u0165. Pod\u013ea v\u00fdskumu z roku 2020 z Katedry gynekol\u00f3gie Univerzity Komensk\u00e9ho v Bratislave sa 30 % \u017eien v tomto obdob\u00ed st\u00e1va z\u00e1visl\u00fdch na psychoterapeutickej pomoci, ke\u010f\u017ee premenopauzaln\u00e9 probl\u00e9my ovplyv\u0148uj\u00fa aj ich soci\u00e1lne interakcie.<\/p>\n
Premenopauzaln\u00e9 probl\u00e9my nie s\u00fa nevyhnutn\u00e9, ale ich v\u010dasn\u00e1 prevencia a spr\u00e1vna reakcia na ich v\u00fdskyt m\u00f4\u017ee v\u00fdrazne zlep\u0161i\u0165 kvalitu \u017eivota. Na Slovensku existuje st\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161ie po\u010dty \u017eien, ktor\u00e9 sa venuj\u00fa prevenci\u00ed a vzdel\u00e1vaniu v tejto oblasti. Napr\u00edklad v Bratislave sa ka\u017edoro\u010dne kon\u00e1 nieko\u013eko konferenci\u00ed a semin\u00e1rov, kde gynekol\u00f3govia a odborn\u00edci z oblasti zdravotn\u00edctva diskutuj\u00fa o najnov\u0161\u00edch met\u00f3dach prevencie.<\/p>\n